Obec Malý Kamenec sa nachádza v okrese Trebišov, v kraji Košice, v južnej časti Východoslovenskej nížiny.
Z geografického hľadiska obec patrí do krajinnej jednotky Medzibodrožie, ktoré sa nachádza medzi riekami Tisa, Latorica a Bodroch.
Chotár obce tvoria prevažne mladoholocénne usadeniny, len v úzkom severnom páse sa vyskytujú treťohorné ryolity a ich pyroklastiká.
Z pôd prevažujú ťažké až extrémne ťažké typy, z pôdnych typov hlavne oglejené nivné pôdy a s výnimkou úbočí, kde dominuje mačinová pôda na viatych pieskoch.
Podnebie obce je mierne teplé so studenými zimami (ročný priemer sa pohybuje okolo 9,4ºC), úhrn zrážok je okolo 550 mm. V obci sa výrazne prejavuje mikroklimatický efekt, ktorý úzko súvisí z chránenou polohou, t.j. je obrátená na juh a od severu je chránená Tarbuckou, s nadmorskou výškou 277 m n.m.
Pôvodný postglaciálny vegetačný kryt sa vplyvom antropogénnej činnosti nezachoval – prevažnú časť reprezentuje intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska pôda, menej extenzívne pastviská. V spomínanom úzkom pásme úbočia Tarbucky prevažujú vinice, kde sa zachovala zaujímavá a cenná panónska flóra, s niektorými endemickými druhmi rastlín, ako poniklec pestrastý a Zimmermannov (Pulsatilla hungarica et zimmermannii), kosatec bezlistý panónsky (Iris aphylla subsp. Hungarica a pod. Živočíšstvo reprezentujú spoločenstvá nížinných hôr – so vzácnych druhov je hodné spomenúť plazy, ako jašterica zelená (Lacerta viridis) a užovka hladká (Coronella austriaca).
Súčasný ekonomický život je totožne regresívny s ostatnými obcami okolia, nakoľko štátne majetky zanikli a miestny priemysel prakticky neexistuje. Počet trvalo prihlásených obyvateľov v súčasnosti ledva presahuje 500 osôb.
Názov obce je starobylý a jednoznačne maďarského etymologického pôvodu – vzťahuje sa na kamenisté úbočia vrchu Tarbucka. Súčasný úradný slovenský názov je prekladom pôvodného maďarského a datuje sa od roku 1948.
Vinohradnícka obec leží na južnom úpätí ryolitového sopečného telesa - Tarbucka – na ktorom sa nachádza najvyšší bod Mezibodrožia – 277 m. V obci je radová uličná výstavba.
Obec sa samostatne spomína počiatkom 14. storočia, ako majetok blízkeho veľkokameneckého hradu.
Klasicistický reformovaný kostol bol postavený v rokoch 1903-4. Južný chotár charakterizujú zasolené pôdy. Z obce je možný najkratší a najstrmší výstup na vyhliadkový bod Tarbucka, odkiaľ je prekrásny rozhľad na Medzibodrožie, Tokajské a Zemplínske vrchy.
V obci funguje stredisko vidieckej turistiky – Obecný dom zariadený v archaickom sedliackom dome - v správe Obecného úradu, ktorý poskytuje rad služieb pre verejnosť a je tu umiestnená miestna etnografická expozícia.
