Človek od pradávna vyrábal veci dennej potreby z tých materiálov, ktoré boli v prírode pre neho najvýhodnejšie a najdostupnejšie. Boli to drevo (kôra, prútie, tŕstie), časti kultúrnych rastlín, ktoré pestovali (ľan, konope, slama z obilia, kukuričné šúpolie), produkty živočíchov chovaných na obživu (vlna, rohy, koža) a podobne.
Medzi najstaršie remeslá, ktoré pretrvávajú už tisícročia a ktoré aj napriek stále vyspelejšiemu priemyslu nezapadli do zabudnutia patria: košíkarstvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo a kožiarstvo.
Tkalo sa väčšinou na veľkých tkáčskych stavoch, ktoré zabrali väčšiu časť miestnosti. Tkanie je však možné aj na jednoduchších zariadeniach. Napríklad na ráme, lepenke, na rôznych formách a podobne.
Tkanie na malých jednoduchých tkáčskych stavoch. Pri každom spôsobe tkania je veľmi dôležité vytvoriť presnú osnovu. Osnova musí byť dostatočne napnutá a rozostup medzi jednotlivými niťami má byť rovnaký. Keď je osnova hotová, vezmeme si vlnu, s ktorou chceme tkať a navinieme si ju na člnok z dreva. Člnok s vlnou budeme pretkávať medzi osnovné nite. Tie, ktoré boli hore, dáme dole a opačne. Ak je úplet utkaný, prestrihneme osnovné nite, a konce zauzlíme vždy dva spolu a zapracujeme ich do úpletu, alebo necháme strapce na ozdobu.
Hlinené nádoby sa môžu vytvárať rôznymi spôsobmi: tvarovaním, zliepaním valčekov, stlačovaním, pomocou hrnčiarského kruhu. Tvarovanie z jedného kusa, vyťahovaním prstami. Takýmto spôsobom vieme vytvoriť menšie nádobky.
Zliepanie valčekov je oveľa pracnejšia forma: najprv je potrebné vyvaľkať valčeky, ktoré sa pomocou vody spájajú. Týmto spôsobom sa dajú vytvoriť väčšie nádoby, ktoré budú pevnejšie, ak hlinu z jednotlivých valčekov rozotrieme.
Stlačovaním kúskov hliny s použitím vody. Takýmto spôsobom sa vyrábali napríklad veľké nádoby na uskladnenie obilia. Pomocou hrnčiarského kruhu. Tento spôsob si vyžaduje väčšiu zručnosť. Dajú sa ním vytvárať rozmanité tvary. Keď je nádoba hotová, necháme ju vyschnúť na slniečku a vypálime ju v hrnčiarskej peci pri vysokej teplote. Pred vypálením ju môžeme natrieť glazúrou, namaľovať na ňu rôzne vzory, vyryť ornamenty a podobne.
Na pletenie výrobkov z vŕbového prútia sú najvhodnejšie tie druhy prútia, ktoré majú dlhé, tenké a rovné vetvy. Sú to napríklad vŕba košíkarská a vŕba mandľová. Na jednoduchšie predmety môžeme použiť aj prúty z divo rastúcich vŕb. Najlepšie obdobie pre zber prútia je zima, ale nevylučuje sa ani ber počas iných ročných období. Pracovať môžeme so surovým prútím, to znamená, že ho neolúpeme od kôry, alebo s lúpaným. Prútie, ktoré chceme olúpať, musíme najprv cca 3 hodiny variť, potom ho zalejeme studenou vodou a hneď šúpeme. Základom pekného košíka je dobré dno. Na jeho zhotovenie použijeme 6 hrubších prútov z ktorých urobíme kríž. 2 dlhé a tenké prúty (výpletové) zasunieme tenším koncom do špáry. Najprv kríž spevníme. Začneme vytvárať koliesko vychýlením kolíkov na kríži. Po vytvorení kolieska vypletieme celý kruh, ktorý môžeme použiť ako dno košíka, alebo ho použijeme ako podložku (pod šálku, hrniec),alebo na aranžovanie kvetov. Menej zruční si môžu z prútia vytvoriť venčeky a korbáče, ktoré ozdobia pestrými mašľami. Záhradkári si môžu oddeliť svoje kvetinové záhony malým prúteným plôtikom, alebo vyhotoviť jednoduchý obal na kvetináče.
