• AKTUALITY
  • SAMOSPRÁVA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT
slider1212

Kontakt:

Napíšte nám:

História

Kiskövesd a közvetlen határmentén fekszik átmenő forgalmat bonyolít le a Pácini kishatárátkelőhely felöl vezető úton, Bodrogszedahely felé. Már 1358-as években írásos dokumentumokban őrzik a nevét.  A múltban, mint a nagykövesdi vár tartozéka ként emlegetik. 1358-ban a Szerdahelyiek az urai. Akkortájt, nevét Kuezd alakban használták.  Két régi, úrilak díszítette a községet. Régi református temploma 1730-ban, az újabb 1903-ban épült.  A települést Szerdahely felé elhagyva, jobbra találhatóak a híres  borospincék, a régi kőbányában, ahol a jó bor melletti szórakozás kellemes kikapcsolódást nyújt az idelátogatók számára.  A község híven őrzi népi hagyományait, amelyet az igen gazdag Tájházban állandó kiállításként mutatnak be.  Nagykövesd és Kiskövesd felett ékeskedik, a Tarbucka tűzhányó  eredetű hegy, amely egyben a Bodrogköz legmagasabb pontját is képezi, 277 m tengerszint feletti magasságával.  Értékes védett növényeket találunk e területen a kökörcsint, a  Zimmermanov kosatec, és értékes állatvilága teszi érdekessé.  Jellegzetes mezőgazdasági és szőlőtermelő község.  A községben a vidéki turizmus fejlődés bontogatja szárnyait.

Z archeologického hľadiska obec patrí medzi tie, ktoré mali chotár dávno osídlený, najmä kultúrami neolitu a eneolitu, avšak stále sídlisko sa tu nevytvorilo, až do prelomu 13.-14. storočia.

V dokumentoch pápežských vyberačov desiatok z rokov 1332-37 (Monumenta Vaticana Hungariaea Ratines Collectorum, 1887), môžeme prečítať prvú doteraz známu písomnú zmienku o obcí, ktorá patrila hradnému panstvu v blízkom Veľkom Kamenci a teda rodine Szerdahelyiovcov.

Slovné odlíšenie Malého a Veľkého Kamenca v dokumentoch je zreteľné od roku 1358. V 15. storočí o majetku obce sa delia rodiny Soósovcov a Csireovcov, ktorí boli blízky príbuzní a taktiež sa delili o majetku kameneckého hradu.
V 16. storočí medzi významných zemepánov patrí Žigmund Pogány z Csebi, Gašpar Serédy a neskôr Mikuláš Sándorffy.

Rozdrobenosť vlastníctiev sa vystupňovala koncom 16. storočia, keď v majetkových listinách figurovalo až desať zemepanských rodín.
V 17. storočí Malý Kamenec vlastnili rodiny Csapy, Bocskay a Soós.
Od roku 1696 sa stal spoluvlastníkom aj významným šľachtic z blízkej Stredy nad Bodrogom – Alexander Vécsey.


Až do zániku feudalizmu sa na pôdach obce podielali také významné rodiny, ako Sennyey, Klobusitzky, Vôcsey, Fischer, Szirmay, Bereznay, Revitzky a Jászay.
Obec od počiatkov existencie Uhorského kráľovstva bola súčasťou Zemplínskej župy, od konca 18. storočia patrilo do slúžnovského okresu Kráľovský Chlmec.
Po vzniku Československej republiky bolo začlenené do toho istého okresu, kde ostalo až do roku 1960, keď sa celý kráľovskochlmecký okres začlenil do trebišovského. 

Pečať obce Malý Kamenec Prvé náznaky sakrálneho života zachytili záznamy pápežských vyberačov desiatok v prvej polovici 14. storočia, teda tu existovala rímsko-katolícka náboženská obec a kostol.
Reformačné hnutie zasiahlo obec veľmi výrazne a ako väčšina obcí v Medzibodroží, aj Malý Kamenec prešiel na reformovanú (kalvínsku) vieru.
Prvá protestantská modlitebňa bola postavená už v druhej polovici 17. storočia, ktorú kalvínom v roku 1763 odňal barón Fischer. Nový, tolerančný kostol bol postavený v roku 1788 a najnovší, v neoklasicistickom štýle v rokoch 1903-4 a dodnes svojou polohou a architektonickým riešením je ozdobou a dominantou obce.


Aj v súčasnosti v tejto obci prevláda reformovaná konfesia kalvínskeho vierovyznania.

Hospodárstvo obce od počiatkov existencie určovalo naturálne poľnohospodárstvo, ktoré bolo obmedzené zaplavovanými zasolenými pôdami.
Vinohrady sa vyskytovali len v obmedzenej miere, nakoľko chotár malej obce bol limitovaný silnými susedmi: Streda nad Bodrogom a Veľký Kamenec.
Ťažba vitrofitického ryolitu, ako stavebného kameňa, mala len krátkodobý hospodársky význam a v súčasnosti už sa neuskutočňuje. 

 Lokálny erb sa vyskytuje v písomnostiach len od zrušenia nevoľníctva koncom 18. storočia, čo jednoznačne indikuje jeho pôvod z tejto doby.
Grafické stvárnenie pravdepodobne vychádza z reality, že prevažná časť chotára obce bola zamokrená a v predmetnej dobe predstavovala močaristé územie, kde sa vyskytoval už dnes vzácny žeriav popolavý (Grus grus). Spomínaný vták, ako erbový motív je dosť vzácny, a nekoreluje s prevažnými motívmi okolitých obcí, v ktorých prevažuje motivácia hrozna a viníc. 

Bársonyos Forradalom

A bársonyos forradalom 1989-ben nagy változást hozott az emberek életébe. Az első szabad választásokon polgármestert és önkormányzatot választhatott a település. Az első önkormányzat tagjai a következők voltak: 
Polgármester: Máté Ágnes 
Alpolgármester: Kasko László
Önkormányzati tagok:  Kassai Ferenc, Borisza Zoltán, Kassai Zoltán, Nagy Géza, Sallai Béla, Sallai Dénes, Lévai Ilona és Bodnár Péter

Az őj Önkormányzat nem kis feladatot válalt fel a félig pusztulóban lévő községben: kultőrház felújítása, a rendzeres szemét elszállítás bebiztosítása, a helyi park felújítása, halottasház építése, központi víz bevezetése. Ezeket a terveket az első választási időszakban sikerült is megvalósítani. Aztán következtek a merészebb tervek, amiket szintén sikerült megvalósítani. Az idelátogatók szerint nagy eredményeket mondhat Kiskövesd község a magáénak.

Zamatová revolúcia

Zamatová revolúcia v novembri 1989 priniesla zmeny aj v živote našej malej obce. Po 50- tich rokoch mohli občania slobodne voliť starostu a obecné zastupiteľstvo.

Starostkou obce sa stala AGNESA MÁTÉOVÁ a členmi obecného zastupiteľstva : Ladislav Kaško, František Kassai, Ladislav Borisza, Zoltán Kassai, Zoltán Nagy, Gejza Nagy, Vojtech Sallai, Dionýz Sallai a Helena Lévaiová.

Starostka a obecné zastupiteľstvo si vytýčili nemalé ciele. Bol zrenovovaný kultúrny dom, zaviedlo sa ústredné kúrenie do obecného úradu, bol oíbnovený park, ktorý bol vo veľmi zanedbanom stave a zabezpečil sa odvoz odpadu a separovanie odpadu.

Na jeseň roku 1990 na miestnom cintoríne bolo slávnostné odovzdanie pamätníka, ktorý je postavený na pamiatku tích, ktorích 6. decembra 1944 odviedli na trojdňové nútené práce do Sovietského zväzu. Rusi odviedli 32 mladích mužov a vrátila sa z nich asi tretina. Tí, ktorí sa vrátili, vedeli, že musia mlčať. Po štyridsiatich rokoch mohli konečne prehovoriť.

Pán farár sa v rámci slávnostnej omše rozlúčil s tými, ktorí nemali možnosť vrátiť sa k svojim rodinám.

V roku 1992 obyvatelia obce prišli s myšlienkou postaviť Dom smútku. To, čo je samozrejmosťou v mestách a väčších dedinách, pre nás bolo vtedy iba želaním. Trvalo dva roky, kým v roku 1994 bol Dom smútku odovzdaný do užívania obce.

Aj naši občania túžili po tom, aby obec mala vlastnú zástavu a erb. Pani starostke sa táto myšlienka zapáčila a napísala projekt, ktorý sa zapáčil aj komisii a vyhrali sme.

Na vytvorenie zástavy a erbu sme museli poznať podrobnú históriu našej obce. V tom nám pomohol pán Ján Bogoly. Keď bola vypracovaná podrobná história obce, mohla sa začať uskutočňovať hlavná myšlienka – vytvorenie vlastného erbu a zástavy.

Keďže toto územie bolo močaristé, na našom erbe je bájny vták Turul, známy z ľudových rozprávok. Slávnostné odhalenie zástavy a erbu bolo v auguste 1998 v kultúrnom dome. Zástavu odhalil najstarší člen obecného zastupiteľstva a erb najstarší občan obce.

Neskôr sme chceli, aby na našom erbe bol aj strapec hrozna, keďže naša obec je známa vínnymi pivnicami a dobrým vínom, ale Heralgická komisia nám neumožnila zmenu erbu.

Od roku 2000 je naša obec každoročne organizátorom Medzinárodného stretnutia folklórnych skupín. Vtedy bola založená folklórna skupina PONIKLEC. Vedúcou skupiny je pani Sarolta Ballaová. Snažíme sa prebudiť v mládeži záujem o ľudové tance a zvyky našich predkov a o prehlbenie spolupráce medzi folklórnymi skupinami z okolia. Tak isto sa snažíme o zviditeľnenie obce a o rozvoj vidieckej turistiky, ktorý je veľkým prínosom pre našu malú obec. Prvým krokom bolo zriadenie Obecného domu Tradícií.

Obecný dom sa nachádza v centre obce. Vlastníkom domu je pán Juraj Kalan, ktorý dal dom na 20 rokov do prenájmu obce. Na renováciu domu dostala obec peňažné prostriedky od Karpatskej nadácie.

V obecnom dome je každé leto remeselnícky tábor pre deti. Cieľom letného tábora je, aby sa deti oboznámili so životom svojich predkov a osvojili si zabudnuté remeslá : tkáčstvo, hrnčiarstvo, kožiarstvo, batikovanie a makramé. Deti sa s radosťou oboznamujú so starými remeslami a sú hrdé na svoje výrobky, ktoré si po skončení tábora môžu vziať domov.

Neskôr sa obec rozhodla pre stavbu amfiteátra. Aj túto myšlienku sa nám podarilo zrealizovať pomocou úspešného projektu.

Práce pri stavbe vykonávali uchádzači o zamestnanie v rámci aktivačnej činnosti.

Žiaľ, počasie nám neprialo a aj tohtoročné vystúpenia folklórnych skupín boli v kultúrnom dome. Na stretnutí vystúpili folklórne skupiny z okolitých obcí a z Maďarska. Tieto vystúpenia majú úspech nielen u domáceho obyvateľstva, ale tešia sa na ne aj obyvatelia okolitých obcí. 

Fotogaléria:

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie:

Správy SME: